Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web

Svätoháj Rodnej Viery

Svätoháj Rodnej Viery ------------ O NÁS

Svätoháj Rodnej Viery 

je Východoslovenkou  Rodnovereckou občinou.

Ináč by sme  mohli povedať náboženskou obcou veriacich vo vieru starých Slovanov. 

Voľné združenie ľudí z východného Slovenska, ktoré sa snaží o  obnovu  starej  duchovnosti,

 tradície, viery a zvykov v súlade s prírodou  a  odkazom  predkov.  

Vzývame  prírodné sily, cykly  a javy  zosobnené v postavách Slovanských bohov.

 

1. Sme apolitickým zoskupením ľudí hlásiacich sa k Slovanskej Rodnej Viere.


2. Členom občiny môže byť každý človek hlásiaci sa k Rodnej Viere

 nezávisle na tom akú konkrétnu podobu má jeho viera,

pokiaľ to bude zlučiteľné s ostatnými členmi.

Člen občiny nie je nijako viazaný a môže kedykoľvek vystúpiť.

 Člen občiny môže byť zároveň členom akéhokoľvek iného združenia či občiny. 


3. Členom sa môže stať ten kto sa aktívne zapája do života občiny,

 prejaví záujem o členstvo a bude snemom prijatý.


4. Cieľom SRV je Svätenie Rodných Bohov, organizovanie svätenia sviatkov, osveta Rodnej Viery

 a jej šírenie, vedenie k duchovnému životu, oživovanie tradícií, organizovanie podujatí, stretnutí

 a prednášok spojených s Rodnou Vierou, vyhľadávanie kultových miest a ich znovu vzkriesenie.


5. O všetkých dôležitých veciach sa rozhoduje hlasovaním na SNEME

 a rozhodnutie musí byť prijaté dvoma tretinami hlasujúcich.


6. Na SNEM ma právo prísť každý člen občiny.

 SNEM sa organizuje buďto priamym stretnutím členov občiny,

 alebo virtuálne prostredníctvom fóra.


7. Obrady vedú žreci, ktorý sú na to určený podľa vzájomnej dohody a schopností.

V občine môžu existovať aj iné funkcie podľa potreby.


8. Občina rešpektuje iné viery a dištancuje sa od akýchkoľvek prejavov extrémizmu.

 Odmietame kriminalizáciu posvätných symbolov Rodnej Viery.


9. Podporujeme ochranu prírody a to najmä našich lesov a prírodných zvláštností.


10. SRV podporuje národné obrodenie, kultúru a povedomie.


11. Rovnako podporujeme ideu všeslovanskej vzájomnosti

a spoluprácu medzi slovanskými národmi

                                                                v rámci Rodnej Viery i mimo nej.

 


Občina bola založená počas sviatku Zimného Slnovratu roku 2008

 

Členov občiny môžete nájsť v kontaktoch čiže tu: ČLENOVIA SRV


Také fotovideo o Svätoháji:

https://www.youtube.com/watch?v=Z1IwhIdFBy8


Povedzme že VIZNANIE VIERY podľa DRAGOVIDA

Ak chcem rozprávať o viere „starých Slovanov“ musím najprv objasniť tento pojem. Pod „starými Slovanmi“ sa myslia národy a kmene Slovanov v období pred prijatím kresťanstva, alebo ešte aj v jeho počiatkoch.

Pravlasť Slovanov sa nachádzala kdesi pri rieke Dneper nad Čiernym morom. Odtiaľ sa začali šíriť do uvoľneného teritória južnej, západnej a strednej Európy. Až pri tomto pohybe sa o nich dozvedáme konkrétnejšie správy, ktoré nám podávajú najmä Byzantský učenci. Slovania totiž vyplienili mnohé územia spadajúce pod vládu Byzancie. Ďalšie správy o Slovanoch máme z čias keď si už založili prvé správne celky hlavne od Arabských obchodníkov a franských kňazov (Samova ríša, Veľká Morava, Kyjevská rus, České, Polabské, Pobaltské, Vislanské, Chorvátske kniežatstvá ale aj Bulharská ríša). Tieto správy sú často dosť skreslené. Hlavným dôvodom je neporozumenie jazyka a kultúry. U franských a iných kresťanských kňazov aj nazeranie cez dogmy ich viery. Postupne sa začína s pokresťančovaním po väčšine nátlakovou formou. Nová viera sa prijímala hlavne „z vrchu nadol“ t.j. od vladára k poddaným. Kresťanská viera sa totiž stala nástrojom moci, po ktorej vladári väčšinou bažili. Tak sa na našich a ďalších územiach obetovala viera v prospech zachovania územia, jazyka a vlády. Výnimkou boli Pobaltský a hlavne Polabský Slovania, ktorý si svoju vieru bránili až do konca. A aká teda bola viera „starých Slovanov“?

Slovania nemali žiaden názov pre svoju pôvodnú vieru, oni ju proste žili. Bola to prirodzená a neoddeliteľná súčasť ich života. Dnes sa nazýva rôzne: Rodoslávie, Rodná viera, Jazyčníctvo. Slovanská pôvodná viera (ďalej len Rodoslávie) vychádzala z rovnakých indoeurópskych koreňov ako aj viera Indov, Iráncov, Keltov, Germánov a Grékov. Bola to viera vychádzajúca z prírody, jej zákonov a síl. Slovania však nevzývali priamo prírodné sily ale ich personifikáciu v podobe Bohov a rôznych démonov. Takto vznikol široký panteón Bohov a rôznych bytostí. Bolo praktickejšie uctievať konkrétnych Bohov a bytosti ako bezmenné a nemé sily prírody. Panteón Bohov bol pomerne široký a prevrstvený. Zachovalo sa nám síce len málo písomných prameňov, no mnohé zvyky pretrvali až do dnešných čias. Takto sa dá opatrne rekonštruovať viera našich predkov. Rodoslávie uznávalo panteón Bohov, ktorým zrejme vládol jeden Boh, ktorý bol na počiatku a započal stvorenie. Ďalší Bohovia sú zrejme jeho aspektmi. Takto vzniká čím ďalej bohatšia štruktúra bytostí, ktoré čím nižšie od Boha stvoriteľa majú viac ohraničenú pôsobnosť. Démoni (nazývaný besy, divi) už mali na starosti konkrétne udalosti, javy či miesta.

Slovania vzývali Bohov a besov pri rôznych príležitostiach súvisiacich najmä s ročným kolobehom ale i rôznymi udalosťami v priebehu života. Modlili sa k nim a vzývali ich samozrejme aj hocikedy keď chceli vyjadriť vďaku alebo o niečo prosili. Na vyjadrenie vďaky alebo pri prosbách prinášali Bohom obety. Mali k nim však trocha iný vzťah ako môžeme vidieť u dnešných Kresťanov voči ich Bohu a svätým. Tento vzťah bol síce založený na veľkej úcte, ale Slovania sa necítili byť až tak podriadený a ponížený voči svojim Bohom. To im dovoľovalo uzatvárať s nimi zmluvy či dohody. Často prisľúbili Bohu obeť ak úkol pred ktorým stály dobre dopadne. Ak sa tak stalo, s vďakou obetovali. Bohovia sa často prizývali aj ako garanti prísah. Rodoslávie sa vyznačovalo dualitou. Slovania uznávali Bohov dobrých aj zlých. Bohov noci aj dňa. Chladu aj tepla. Svojich Bohov a besov často vzývali na svätých miestach. Tým mohol byť háj, strom, kameň, prameň, hora. Neskôr na takýchto miestach vznikali svätyne a dnes tam často stoja kresťanské chrámy. Slovania vzývali Bohov a besov rôznymi spôsobmi. Počas veľkých sviatkov a dôležitých príležitostí sa usporadúvali veľké oslavy a obrady. Pri týchto obradoch sa Bohom prinášali rôzne obete, Slovania totižto verili, že ak chcú od Bohov niečo dostať musia na oplátku niečo obetovať. Často išlo o jedlo, látky, dobytok, drahé kovy, zbrane či čokoľvek cenné medzi čo patrili napríklad aj vojnový zajatci. Veľkosť obete závisela od dôležitosti príležitosti a veľkosti prosby. Počas týchto obradov sa často aj veštilo, aby tak Bohovia mohli zjaviť svoju vôľu širokému ľudu. Ľudia vzývali Bohov a besov aj pri menších bežných denných príležitostiach. Častou formou boli modlitby, zaklínania, zariekania, vzývania, prosby a ďakovania. Rodoslávie sa vyznačovalo takisto veľkou úctou voči zosnulým predkom, ktorým sa takisto prinášali obete a vzývali sa.

Rodoslávie je viera založená na hlbokej úcte k všetkému stvorenému. Táto úcta tak zahŕňala zem, kamene, hory, lesy, zvieratá, hviezdy, počasie a mnoho iného. Človek nielen prijímal ale na oplátku aj dával. Považoval sa za rovnocenného s ostatným stvorením a za svojich predkov považoval Bohov.

Prečo rodná viera?

Podľa môjho názoru sú si všetky viery rovnocenné. Každá má svoje klady i zápory. No napriek tomu som si vybral Slovanskú rodnú vieru. Prečo?

Pôvodne som bol vychovávaný v kresťanskom duchu. Som pokrstený, absolvoval som prvé sväté prijímanie i birmovku. No po čase som začal nachádzať množstvo chýb a to hlavne v cirkevných dogmách. S mnohými vecami som nesúhlasil, videl som ako je cirkev prehnitá. Videl som „veriacich“, ktorý ostávali v tejto viere len zo zvyku či kvôli rôznym výhodám. Nechcel som sa pridať k tomuto zástupu pokrytcov a cirkev som opustil. Nie oficiálne, ale opustil. Teraz je môj pohľad už o niečo iný a uznávam že cirkev robí aj mnoho záslužnej práce a niektorý skutočný veriaci sú naozaj obdivuhodný a dobrý ľudia.

Po odchode z kresťanskej cirkvi som bol istý čas neveriacim skeptikom. No dlho mi to nevydržalo. Pochopil som že sú aj veci „medzi nebom a zemou“. Začal som sa zaujímať o mágiu. Bola to hlavne mágia západnej Európy a Ameriky, ktorá čerpala z prameňov Egyptu, Perzie, blízkeho i ďalekého východu. Postupne som sa začal zaujímať o rôzne náboženstvá a mnohé sa mi zapáčili. Najviac mi asi učarovala prírodná viera indiánov ale aj filozofia budhizmu. Zistil som že mnohé viery majú čo povedať a je v nich mnoho pravdy. Tiež som pochopil význam slov: „Boh je len jeden“. Pochopil som že všetci ľudia uznávajú toho istého Boha a jeho aspekty avšak pod rôznymi menami a rôznou formou. No jednak som mal stále blízko k prírode. V niektorých príhovoroch indiánov som našiel odkaz na to že každý by mal hľadať to svoje. To z čoho on vychádza, svoje korene. A tak som sa vydal ich hľadať.

Našiel som ich vo viere našich predkov, v Slovanskej rodnej viere. Zistil som že mali veľkú úctu k prírode, ktorú som hľadal. Zistil som že vlastne uznávajú jediného Boha Roda, ktorý všetko stvoril a stojí na počiatku. Je príčinou všetkého. Ostatný Bohovia sú jeho aspektmi, jeho súčasťou tak ako celý svet a aj my. Roda ako nestvoreného je veľmi ťažké ak nie nemožné pochopiť, ale jeho aspekty už áno. Tiež mi na Slovanskej viere bola sympatická dualita. To že uznávajú aj Bohov ktorý tvoria a dávajú ale aj Bohov ktorý ničia a berú. Pretože bez smrti by neexistoval život. Bez trápenia radosť. Takto je zabezpečený kolobeh života a vývoj. A samozrejme mi vyhovovalo, že pri tejto viere sa nemusím zriekať svojho záujmu o mágiu, ba práve naopak.

Samozrejme vieru vyznávajú ľudia a ľudia sú omylný. Preto existujú rôzne prúdy a smery. Najlepšie je ak si človek hľadá svoju cestu sám s rozumom. Nieje dobré ak slepo nasleduje nejakú dogmu. Tak ako upadlo kresťanstvo počas stredoveku a ako sa rozšírilo vďaka svojej prispôsobivosti a spojeniu so svetskou mocou, mohla by upadnúť aj Slovanská rodná viera. Ktovie ako by vyzeralo ak by neodišlo do ilegality ale prežila do dnešných čias v plnej sile. Možno je to aj dobré, že to bolo tak ako to bolo. Dnes znova ožíva a som tomu úprimne rád. Lebo tým že sme sa vzdali svojej viery, vzdali sme sa aj časti svojej kultúry a svojej duše. Teraz ju znova získavame. Tak poďme za hlasom svojho srdca. Za odkazom našich predkov!

Dragovid


 

TOPlist