Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web

Svätoháj Rodnej Viery

Pripravujeme v Svätoháji - VITAJTE

OBDOBIE ZIMNÉHO SLNOVRATU                                                                                                  

 NOC NAJTEMNEJŠIA A SVIATKY KRAČÚNOVSKÉ       

obdobie zimného slnovratu, smrť a znovuzrodenie ročného kolobehu

 

Či je blato a či sneh stále sa musí dymiť z komína, je jednoducho zima. Temnota prestupuje svet, no čochvíľa nastane okamih  zrodu nového slnka. Podobne ako pred svitaním je možné zachytiť okamih kedy je  noc najtemnejšia, tak je to aj s ročným kolobehom. Skôr ako príde čas zimného slnovratu, prichádza ešte najtemnejší deň. Týmto dňom je posledný stridží deň, ktorí poznáme ako sviatok Lucie.

Pôvodne mohol byť tento deň zasvätený temnému  božstvu Nijovi – Skiperzmejovi, temnému božstvu vládnucemu nad temnými bytosťami a démonmi. Toto božstvo v slovanskej tradícii môže byť považované za protiklad jeho brata Perúna vládcu nášho sveta a teda Nij je stelesnením zla v našom svete.

Verilo sa, že v tento deň je pootvorená brána medzi svetmi, čoho dôsledok je zvýšené množstvo potulujúcich temných  bytostí a hlavne ľudských stríg, strigôňov, upírov či vlkolakov. Preto práve v tento deň bol dňom mnohých ochranných rituálov a obradov ale sila tohto dňa sa využívala aj pri osobných čaroch slúžiacich na získanie prospechu.

Medzi všeobecnými obradmi a zvykmi sa môže opakovať očistný rituál, ako počas stridžieho dňa Barbory, avšak na Luciu sa okrem ochranných či očistných obradov a obradov ukončenia roka, začínajú vykonávať aj rituály spojené už so zabezpečením úspešného nasledujúceho  roka, roka nového.

Kračún sa často chápe ako staré pomenovanie Vianoc, pravda je však taká, že je to označenie najkratšieho dňa v roku a teda zimného slnovratu. Vzhľadom  na  to, že tento deň je vlastne dňom smrti starého Slnka a zároveň zrodenia Slnka nového  mal tento deň pre  Slovanov veľký význam. Preto hoci Kračún v skutočnosti označuje len jeden deň, obrady s ním spojené trvali aj niekoľko sviatočných  dní.

Po prijatí kresťanstva zimný slnovrat – Kračún, sa stáva len ďalším zo stridžných dní, ako deň Tomáša a jeho význam sa vytráca, či skôr presúva na  neskoršie Vianočné obdobie. Spolu so zvyklosťami sa na toto obdobie presúva aj pomenovanie a tak Kračún splynul s Vianocami.

Deň Tomáša si však zachoval silu čara prvého dňa. Preto napríklad kto si chcel zabezpečiť zdar v nasledujúcom období, musel ho privítať s niečím novým a to či novým oblečením alebo rovno na novo vybielenou svetlicou. Aj na Tomáša rovnako ako v stridžie dni bolo zakázané niečo požičať ba bolo pre zabezpečenie prosperity potrebné aj všetko požičané vrátiť najme, ak sa jednalo o dlhy finančné.

Napriek tomu, že vetšina obradov sa presunula zvyk obradných obchôdzok na Tomáša  pretrval, dokonca zachoval svojskú zvláštosť, pretože koledníci v tento deň chodievali s dvoma kusmi železa prípadne kresadlom.  Železo bolo symbolom zdravia a sily. Kresadlo môžeme považovať za symbol Perúna a teda význam jeho prinesenia je aby domácnosť  bola ochránená pred jeho večným  protivníkom Nijom. V neskoršom období okrem prinesenia železa a vinšovania zdaru vznikla taká obyčaj priniesť na Tomáša do domácnosti vianočný stromček. Ten kto stromček priniesol, často  to bývali aj koledníci,  boli obsypaný ovsom a po prednese vinšu aj odmenený poživňou či drobným peniazom.

V každom prípade celé nasledujúce obdobie až do Troch kráľov je obdobím smrti a znovuzrodenia. Dokonca aj samotný sviatok zimného slnovratu je sviatkom boha temnoty a tmy Dija a zároveň sviatkom narodenia nového slnka Koliadu. V neposlednom rade je pôvodný Kračún aj oslavným dňom samotného praboha Roda a stvorenia či zrodenia Všehomíra.

Obdobie Kračúna a to či toho pôvodného alebo neskoršieho vianočného, bolo obdobím zabíjačiek. Napriek všeobecnému zákazu prác, patrila zabíjačka k tradíciám tohto obdobia. Pravdaže okrem skutočnosti, že zásoby jedla sa zmenšovali, môžeme chápať túto zvyklosť aj ako pozostatok  rituálnych obetín v čase zimného slnovratu.

U Slovanov sa dokonca tradovalo, že mäso so zabitého zvieraťa v toto posvätné obdobie dlhšie vydrží. Žiadna zabíjačka, nie len tá Kračúnovská sa nezaobišla bez rituálov či  čarovania. Tradícia odrezania istých častí prasaťa a vhodenia ich do chlieva so zaklínadlom: „Jedno s chlieva, sto do chlieva.“ , malo zabezpečiť aby sa chovu aj naďalej darilo.

 

NIJ - SKYPERZVER

Preveľký čierny had!

Vzývam a prosím Ťa,

vnes tmu na oči mojich nepriateľov,

zničich svojím pohľadom.

Vnes chaos a škriepku do ich sŕdc i duší.

Prines im chorobu a bôľ.

LUCIA –  brána medzi svetmi sa pootvorila a nastala temnota

 

Zima a chlad prituhuje a temné dni sa blížia.  Dedo Mráz zapriahol svoje biele jelene do saní a preváža sa po krajine. Meluzína ba i Metelica sa počas týchto dní preháňa po zabielených lúkach, poliach i nad vrcholcami stromov sadov a lesov, ba niekedy nazrú aj do nejakého komína.

Nikto nevie prečo je tomu tak, ale už za dávnych dôb naši prapredkovia vedeli,  že v čase stridžných dní podobne ako je tomu počas slnovratov, rovnodenností ale aj počas iných sviatočných dní sa pootvára brána do sveta Prav, ale aj brána do sveta Nav. Pravdaže v čase temna, brána do spodného temného sveta je pootvorená viac ako do sveta bohov. Snáď preto sa verilo, že v tento čas sa na ten náš svet Jav môže prekĺznuť omnoho viac temných bytostí a tie ktoré sa už v našom svete usídlili získavajú na sile.

Podľa predkresťanskej viery našich Slovanských prapredkov všetkým temným bytostiam vládne Černobog. Ten je bytosťou zjednocujúcou troch temných synov samotného praboha Roda. Temnú korunu má Kaščej, temný plášť má Dij a temný mlat, čoby žezlo Černoboga vlastní Nij-Skyperzver. Tak ako je Černoboh večným protivníkom Triglava-Beloboga je aj Nij-Skyperzver protivníkom Perúna čoby vládcu nášho sveta.

Nij- volaný aj Čiernym hadom ako generál  temného  vojska démonov sa snaží  ukradnúť zlaté  vajce a uvrhnúť Všehomír do chaosu a temnoty. Naši predkovia si ho zvyčajne predstavovali  ako  čierneho trojhlavého draka, preto ho nazývali Skyperzverom či Zmejom. Nijovou druhou podobou je postava čierneho bojovníka. V tejto podobe jazdí  do  boja  na trojhlavom  čiernom vlkovi, ktorý stráži vstup do krajiny Nav. 

Temné vojsko démonov stvoril tak, že sa tajne priplazil k Altyru, svätému  kameniu  bytia  a udrel  po  ňom  mlatom.  Z tohto   úderu  sa  po  svete rozleteli  čierne  iskry,  čím  sa  zrodili  démoni a vznikli temné  sily. Ďalších  démonov, porodila bohyňa Morena a iné sa stali z ľudí, ako napríklad vlkolaci, upíry, strigy či temný volchovia. Nij  ako večný klamár a porušovateľ zákonov je tvorcom  všetkých  nešťastí,  chorôb, svárov a vojen, je pôvodcom  ilúzií  a klamov.

Stridžie dni a hlavne deň Lucie je najvhodnejším dňom, pre zasvetenie práve Nijovi. Tento deň sa považoval za ten najtemnejší, okrem samotného zimného slnovratu. Hádam aj preto sviatočný deň Lucie bol najvýznamnejším zo všetkých stridžích dní a jeho do dnes zachované tradície sú veľmi rozsiahle a pestré.

V každom prípade v tento najtemnejší deň sa obrady a tradície ostatných stridžných dní často zlučovali. Preto na Luciu nebolo nezvyčajné, ak na dvere domu zabúchali deti oblečené v bielych šatách so zamučenými tvárami, v rukách s metlou, husacím krídlom či vyrezávanou tekvicou so sviečkou vo vnútri.  No na Luciu sa mohli objaviť aj čierne postavy s tvárami zamazanými  popolom. Ich zámerom však bolo povyvádzať trochu neplechy a sadzami ušpiniť domácich či ich vybielene steny domov.

Okrem vykonávania ochranných obradov a veštieb patrilo k tomuto významnému dňu aj mnoho porekadiel a pranostík ktoré predpovedali vývoj počasia nielen do Kračúna ale dokonca sa podľa nasledujúcich dní predpovedalo počasie na celý nastávajúci rok.

Čo sa týka ochranných rituálov pred temnými bytosťami a strigami bolo to hlavne práskanie bičom, rapkanie rapkáčom, trúbenie na trúbach a rohoch, hlasné pískanie ale aj rozbíjanie starých hlinených nádob a rôzne iné druhy lomozenia či buchotu. Na svoje si prišlo aj rôzne náradie, ktoré vydávalo rytmický a silný zvuk ako napríklad trlice prípadne trepačky. Hlučné obchôdzky obce zvyčajne končili na krížnych cestách, kde sa tradovalo, že sa strigy najčastejšie schádzajú. Strigy a ďalšie temné bytosti sa mali takéhoto buchotu zľaknúť, vrátiť sa späť do podsvetia.

Vzhľadom na to že sa verilo, na v tomto období zväčšený výskyt stríg a iných temných bytostí, tradovalo sa, že ak si niekto vyrobí drevený stolček bez použitia klincov a na Kračúna sa v svetoháji,  či neskôr v kostole, na neho posadí, uvidí všetky dedinské strigy.  Podľa inej rady, kto sa do zrkadla pozrie každý večer od Lucie do Kračúna, bude mať schopnosť vidieť strigy ale aj iné temné bytosti.

Aj v tento deň sa nezabúdalo na čary ľúbostné. Na lístočky sa písali mená mládencov a  na ďalšie dva sa napísalo: stará dievka a smrť. Lístočky si devy schovávali pod vankúšom a vždy  o pol noci jeden bez pozretia spálili. Lístoček ktorý na Kračúna ostal obsahoval veštbu. Pravdaže za čias kedy písať vedel len málokto na lístočky sa kreslili obrázky symbolizujúce toho ktorého mládenca.

Okrem zasväteniu tohto dňa temnému bohu Nijovi, na základe dochovaných zvyklostí, poverových zákazov a príkazov je možné, že Lucia nahradila bohyňu Mokoš, ktorá bola ochrankyňou ženských prác. Tie boli na Luciu rovnako, ako počas ostatných stridžích dní pravdaže zakázané. Okrem takéhoto spôsobu uctenia si Mokoše, neskôr Lucie, ženy zvykli v predvečer sviatku nechať cez noc na stole alebo v svätom kúte, symbolické pohostenie. Uctením Mokoše a žiadosťou o jej ochranu alebo veštbu, stridžie dni začali a rovnako aj jej uctením končia.

 

DIJ

Preveliký Dij, tys pánom noci.

pri temných skutkoch mojich

buď mi na pomoci.

Nech naveky skryté ostane,

čo som vykonal,

pod tvojím plášťom schovaný.

NOC PRED KRAČÚNOM –  zimná vilja je nocou najdlhšou

 

Napriek tomu, že chlad a zima naďalej pretrváva a Morena by mala prebrať žezlo moci nad krajinou až v nasledujúci deň, je jasné, že obdobie temna sa skončilo a prichádza k zrodu nového Slnka.  V prírodnom kolobehu roka je niekoľko významných dní kedy dochádza k zásadným zmenám v prírode a  vlastne v celom všehomíre. Tieto dni poznali naši slovanský predkovia, ale rovnako ich poznali aj iné kultúry či civilizácie. Jedným z takýchto dní je zimný slnovrat.

Najlepším príkladom takýchto  osláv sú aj historicky dobre zachované Rímske slávnosti – Saturnálie, ktoré vrcholili o zimnom slnovrate a trvali až sedem dní. Významom bezpochyby ovplyvnili tieto slávnosti aj nastupujúce kresťanstvo, ktoré pri šírení sa skrz slovanské kraje, mohli ľahko nahradiť kult  zrodenia nového slnka, kultom zrodenia Krista.

Ešte za čias predkresťanských, naši predkovia vedeli, že pri významných sviatkoch ako sú rovnodennosti či slnovraty, majú dni pred dňom sviatočným veľkú moc a nazývali ich vilijou z latinského slova vigília. Rovnako tomu bolo aj pred zimným slnovratom, kedy čaru tohto dňa dodávalo to, že to bola najdlhšia noc pred zrodením nového slnka.

Na základe zvyklostí konaných v čase zimnej vilije, mohol byť tento deň a hlavne noc zasvätená, podobne ako tomu bolo počas stridžích dní, temnému božstvu a to Dijovi  pánovi noci  a tmy, ktorý je jedným z troch vtelením boha Černoboga, a teda aj synom najvyššieho boha Roda. Z trojice temných božských bratov je Dij najmiernejší. Ak by sme Kaščeja prirovnali k Svarogovi, Nija k Perúnovi, potom by Dij bol protikladom boha Velesa. Rovnako ako jeho bratia, sa aj Dij snaží uvrhnúť svet do chaosu a temnoty a to tým, že ukradne Slnko a nedovolí mu priniesť svetlo do Všehomíra.  Podľa legiend sa to temnému božstvu Dijovi počas vilijnej noci skoro podarí. Aby sa  tomu zabránilo, zvykla sa v túto noc naklásť veľká vatra a stáť na stráži až do východu nového slnka.

Boh  Dij  -  Černobog  sa  zjavuje  najčastejšie  v podobe  starého  čierno odetého jazdca  na  čiernom koni. Je zahalený do plášťa, ktorý všetko schová a ukryje a tak nečudo, že je ochrancom zločincov.  Dijovo  brnenie  a  jeho  meč je  z čiernej  ocele,  ktorá  akoby pohlcovala všetko svetlo navôkol, preto v slovanskej mytológii ako temný jazdec vládne noci a tme. Jediné svetlo ktoré nemá snahu pohltiť je svetlo bohyne Luny jeho dcéry.

Predstava čierneho jazdca na  čiernom koni je veľmi stará a objavuje sa najmä v ľudových  rozprávkach,  kde  putujúci  stretáva  najprv  jazdca  na  hnedom  koni znamenajúceho  svitanie,  následne  stretáva  jazdca  na  zlatom  či  bielom  koni, ten symbolizuje deň a nakoniec jazdca na čiernom koni symbolizujúceho noc.

V minulosti väčšina národov Európy okrem Rimanov a Grékov  až do prijatia kresťanstva nemali presne stanovený kalendár a tak ročný cyklus bol vyhranený sviatkami a hlavne sviatkami  rovnodenností a slnovratov tak tomu bolo aj u Slovanov. Čas zimného slnovratu bol považovaný aj za prelom roka a nasledujúce obdobie by mohlo byť nazvané novoročím.

S uzatváraním jedného cyklu a začínaním nového súvisela aj tradícia, že všetko v domácnosti muselo byť do sviatku Kračúna čisté a upratané a na svojom  mieste. Rovnako bolo potrebné vrátiť všetky požičané predmety. Ženy museli okrem upratania a dôkladného vyumývania riadu, stihnúť poprať, vysušiť a uložiť. Dom sa zametal vždy od dverí aby sa šťastie a bohatstvo nevymietlo z domu.

Rovnako muži museli nahotoviť dostatok dreva, dobytku vymeniť podstielku a pripraviť im krmivo. Na druhej strane  v toto obdobie  ako aj počas stridžných dní boli zakázané práce ako pradenie, tkanie dokonca aj šitie. Častou obyčajou na zimnú vihiliju  bolo vynesenie praslice, kolovrátku a vretien na povalu či jeho odloženie na málo obývané miesto, kde tieto nástroje ostali odložené až do Troch kráľov.

Aj muži v tomto  čase sa vyhýbali práci v lese či dokonca návšteve lesa, hádam s výnimkou neskoršieho obradu vnesenia ihličnatého stromčeka do domu. Rituálne zákazy prác v tomto období sa nevzťahovali okrem čistenia a upratovania  ani na zabíjačky, ktoré sa stali príznačnými pre Kračúnovské obdobie a prinášali hojnosť pokrmov na sviatočný stôl.

 

 

KOLIADA

 

BožičKoliada, slnko nové,

na slávu tvoju koledy spievame,

bys Ty, Slnko naše,

nám v novom roku

zdravia, dostatku

i bohatstva priniesol.

KRAČÚN –  čas zimného slnovratu a zrodenia nového Slnka

 

Len plamene ohňa zaháňajú nekonečnú temnotu a chlad. Vyvolený strážcovia neúnavne prikladajú polená do plameňov a až do východu novo zrodeného slnka. Bdejú a chránia posvätný oheň akoby to bolo posledné svetlo sveta. S východom slnka zatrúbia na rohy a trombóny, zapraskajú bičmi, aby celému svetu dali na známosť, že narodilo sa nové Slnko, narodil sa božič Koliada. Svet je opäť zachránený pred večnou temnotou.

Božič Koliada,  volaný  aj  Kolejda  či  Koleda je  jedným z vtelení Dažboga boha slnka, ako synom bohyne Lady a boha Svaroga. Malé novorodeniatko zavinuté  do  bielej  perinky je symbolom zimného  slnovratu, novozrodeného zimného Slnka a zároveň aj symbolom víťazstva svetla nad temnotou, dobra  nad  zlom. Je  zároveň symbolom  znovuzrodenia  a blížiaceho  sa  víťazstva  nad mocou  Moreny

V rámci Kračúnovských kolied a obradných obchôdzok bola obyčaj vniesť do domu figurínu dieťatka ako symbol vnesenia nového života, nového slnka do príbytkov. Niekedy  Koliadu  prinášali dve  v bielom  odeté  a zahalené  devy.  Jedna predstavovala  nešťastie, chorobu a chudobu Neserču, druhá  šťastie, zdravie a bohatstvo Serču. Hospodár si mal jednu z nich vybrať a podľa toho sa mu veštilo,  či bude mať budúci rok úrodný alebo chudobný.

Po hlučnom oznámení východu slnka a keď sa objaví prvá zora, sa obradne prinášal do domu snop obilia a badik - posvetné poleno, čím začal sviatok kolied a piesní Kračún. Snop žita či dožinkový veniec sa zavesil nad stôl, pod ktorý uložili s pluhom aj rôzne iné náradie. Nohy slávnostne prestretého stola hlava rodiny opásala reťazou . Táto obyčaj vychádzala z viery posvätnosti stola a to najme vo sviatočný čas. Všetko čo bolo  na, pod i nad sviatočným stolom nadobúdalo čarodejnú silu a rituálny význam.

Badik – posvetné poleno sa obradne natrelo medom a obsypalo makom a takto posvätené sa spálilo v peci alebo sa odnieslo do svätohája a spálilo sa v ohni ktorý horel po celú noc.

S Kračúnom sa pravdaže spájalo mnoho rituálov ktoré sa mierne líšili od oblasti k oblasti no všade sa v tento posvätný deň začínali obradné pochôdzky pri ktorých sa  koledníci vinšovali navštívenej domácnosti zdravie, hojnú budúcu úrodu, rozrastenie sa statku, blahobyt a šťastie, takéto vinšovanie  nadobúdalo ráz zariekania no často bolo ukončené nejakou vtipnou replikou.

Keďže chodenie koledníkov nebolo jednotné, koledníci v tento a nasledujúce dni, až do Pohviezdneho večera či neskôr volaného Štedrého večera, prichádzali koledovať nie len s figurínou dieťatka ale taktiež s kusmi železa či kresadlom a často v deň slnovratu prinášali do každej domácnosti polazníky.

Polazník mal všeobecne ochrannú funkciu. Vnášanie posvätných prútov sa vyskytuje aj počas iných sviatkov, no vždy za rovnakým účelom a to jednak ochranným, ale aj   účelom na požehnania domácnosti a najme statku. Polazníky si domáci starostlivo opatrovali a na

jar ním vyháňal dobytok prvýkrát na pašu. Tiež sa ním poháňal dobytok pri prvej orbe. Aj pri naprávaní detí mal polazník svoju funkciu.

Rôznorodosť a početnosť rituálov tohto obdobia svedčí o jeho veľkom význame. No napriek tomu, že po prijatí kresťanstva sa deň slnovratu  stal,  sviatočným dňom Tomáša a samotný Kračún sa presunul na neskorší dátum niet pochýb že väčšina rituálov pochádza z predkresťanského obdobia.

Vzhľadom na to že v neskoršom už kresťanskom období sa posunula väčšina Kračúnovských obradov o tri dni, slnovratné obdobie  ako deň Tomáša sa stáva obdobím zabíjačiek a príprav na slávnostnú Dohviezdnu či Vianočnú večeru. Tradovalo sa, že mäso zo zvieraťa v tento deň zabitého dlhšie vydrží a získaná bravčová masť mala okrem trvácnosti aj sama o sebe hojivé účinky. Podobne maslu v tento deň namútenému sa pripisovali čarodejné vlastnosti. V toto obdobie  sa okrem zabíjačiek začína piecť chleba rôzne iné vianočné pečivo a pripravovať jedlá na sviatočný stôl.

Keď bolo všetko napečené a pripravené zvyklo sa niekoľko kúskov sviatočného pečiva či omrvinky z neho obetovať vhodením do ohňa, studne a vyhodením do vetra pred dvere obydlí. Táto obyčaj mala hospodárstvu zabezpečiť teplo, zdravú vodu a teda zdravie. Vyhodenie omrviniek do vetra je rituálom ktorý má zabezpečiť blahobyt.

V neskoršej tradícii sa sviatok Tomáša stáva aj sviatkom lesa kedy je zakázaná práca v lese, hádam len s výnimkou prinesenia vianočného stromčeka do domácnosti. Vianočný stromček je však zvyklosťou až nedávneho  obdobia prichádzajúci z germánskych krajín no rýchlo sa uchycujúci keďže v dobách dávnych sa obydlia počas Kračúna  vyzdobovali  vetvičkami ihličnatých stromov.

Častým Kračúnovským obradom pred samotnou slávnostnou večerou bolo okiadzanie obydlia ako aj hospodárskych budov čarovnými bylinami. Tie sa sypali na uhlíky na ktorých  bola štedrá večera pripravovaná. Potom už len ostávalo čakať na východ prvej hviezdy a mohlo sa hodovať.

 

 

ROD

 

Rode, Rode si začiatok i koniec.

Si všetkým a vo všetkom.

My chválime a ctíme si ťa.

Sláva Tebe Otče buď.

Žehnaj bohom i ľuďom,

žehnaj všetkému životu.

DOHVIEZDNY VEČER –  štedrá večera, čas osláv vianočných

 

Vôňa čistoty a  ihličia sa mieša s vôňou koláčov, čerstvého chleba a ostatných sviatočných jedál. Napriek tomu, že zimný slnovrat nastal pred troma pôstnymi dňami, prichádza okamžik čakania na zjavenie sa prvej hviezdy.  Za oknom sneh a mráz v peci blkocú plamene a pomaly sa stmieva. Nik nezažne svetlo skôr, ako sa na oblohe zjavy prvá hviezda.

Za dávnych čias všetky dôležité sviatky trvali aj  niekoľko dní. Nebolo tomu tak len u Slovanov.

V starom Ríme trvali Saturnálie, konajúce sa v období  zimného slnovratu, sedem až štrnásť dní. Tieto dni boli pripomienkou zlatého veku ľudstva, kedy si boli všetci rovný netrpeli chorobami a mali všetkého dostatok. Počas  Saturnálií rovnako ako u Slovanov počas Kračúnovského obdobia nezasadali súdy dokonca vykonávanie trestov bolo odložené na neskôr. Vzhľadom na to že sa Saturnálie konali v čase zimného slnovratu, po ktorom sa  začali  krátiť noci a predlžovať dni, bolo zvyčajné sa obdarúvať sviečkou ako symbolom nového svetla, neskôr sa k sviečkam pridružilo dávanie si darčekov ako také. Tento zvyk obdarúvania  v tomto období bol známy medzi Slovanmi ako v predkresťanskej dobe, tak aj po prijatí kresťanstva.

U Slovanov ako aj vo všetkých národoch pred prijatím kresťanstva bol zimný slnovrat vyvrcholením roka. Oslavy a teda aj rituály boli najpestrejšie a najkomplikovanejšie. Časom sa k pôvodným slnovratným obradom pripojili aj obrady novoročia ktoré v dávnych dobách výhradne súviseli s príchodom jari. Tým ešte narástla početnosť a pestrosť obradov. Avšak práve vďaka tejto početnosti sa mnohé z nich v istých formách zachovali až do dnešných čias, hoci po prijatí kresťanstva sa vyvrcholenie sviatočného obdobia umelo presunulo na neskorší termín.

Posun sviatkov sa však pomerne ľahko vžil a to aj preto, lebo v oboch kultoch, či v pôvodnom predkresťanskom, ale aj v novom kresťanskom, šlo o zhodný symbolický začiatok nového cyklu a kontinuity života. Zároveň u kresťanských predkov šlo o zrodenie Krista, podobne ako v kulte našich predkresťanských prapredkov šlo o zrodenie Slnka-Koliadu.

U Slovanov podobne ako v čase iných slnečných sviatkov sa vykonávali obrady k ucteniu si predkov čo sa zachovalo aj o prijatí kresťanstva. Napríklad pred tým ako sa začala samotná oslavná hostina, gazda vykonal obrad pri ktorom do každého rohu svetlice hodil orech, prípadne rohy symbolicky obsypal makom, hrachom či obilím. Tento obrad  bol  obetou  dušiam  zomrelých predkov o čom svedčilo ich symbolické obradné prizvanie k slávnostnej večeri so slovami:

„Dedo, Babo podte s nami jesť!“

V každom prípade obdobie zimného slnovratu  bolo vždy chápané ako obdobie zrodenia, čo v predstavách našich prapredkov znamenalo, že toto obdobie nebolo  zasvätené len slnku - Dažbogovi v podobe Koliadu, ale bolo zasvätené samotnému prabohovi Rodovi.

Praboh Rod zrodený z vajca plaviaceho sa morom chaosu je začiatkom  i  koncom  všetkého, z neho sa všetko rodí a do neho sa navracia. Jeho prvotným prejavom  bol zrod samotný a stvorenie  pramatky  Lady.  Následne praboh Otec svojím  prvým  slovom  stvoril  boha Svaroga, ktorý spolu s Ladou pokračujú v ďalšom jeho tvorení.

Podobne ako v iných náboženstvách, tak aj u Slovanov, najvyšší boh prenecháva  ďalšie tvorenie ako aj vládu  nad  Všehomírom svojim vteleniam  a deťom,  pričom  sám  ustupuje  do  úzadia.  Starostlivosť nad všehomírom okrem LadySvaroga preberajú aj jeho nasledujúci  synovia: pán zeme, hromovládny   Perún  a mocný vládca podsvetia a statku rohatý Veles, ktorí spolu so Svarogom  sú zjednotenými ako vtelenia Beloboga - Triglava  trojhlavého  vtáka  Mater  Sva

Nesmieme tiež zabudnúť ani na temné stelesnenie boha Roda ako Zemskej kačky  –  Černoboga  a teda na jeho temných synov Kaščeja, Nija – Skyper Zvera Dija. Ako posledného siedmeho božského syna, pred svojím utiahnutím sa  do úzadia, stvoril praboh Rod boha Proveho, jemu zveril udržiavanie rovnováhy medzi staršími šiestimi bratmi.

Praboh  otec  Rod  sa  zjavuje  ako  bielovlasý  a bradatý  starec, oblečený v bielej košeli, podopierajúci sa o dubovú palicu, ktorá je symbolom stromu života. Dodnes sa zachoval v ľudovej tradícii v podobe „Starého“. Rod  sa  však  môže  zjaviť aj  ako  najvyšší  cár  Všehomíra v bohatom  rúchu,  sediaci  na  vysokom  tróne,  držiaci dubové žezlo a zlaté vajce ako symboly moci. Taktiež mu je pripisovaná podoba sokola,  ktorý  vypúšťa  do Všehomíra  iskričky  vedomia a tie sa    na  konci  ich  púte  opäť k nemu navracajú.

Vyvrcholením slnovratných, Kračúnovských či neskôr Vianočných obradov a rituálov ktoré vzájomne splynuli, sa stala bohatá večera konaná v Dohviezdny večer, neskôr nazízaným Štedrým  dňom či Štedrým večerom. Po tomto dni nasledovali ďalšie sviatočné dni kresťanského kultu, ktorých obrady vychádzali, transformovali a nahrádzali tie pôvodné predkresťanské.

Kresťanská cirkev sa v rámci šírenia svojho kultu snažila potlačiť spojitosť a či len spomienku na oslavy slnovratu a to napríklad aj tak, že na Štedrí deň vyhlásila pôst, aj keď či vlastne práve preto, že počas tradičnej oslavnej večere zimného slnovratu boli konzumované hlavne bravčové, jahňacie či hovädzie mäsité pokrmy ako pečené jaternice, klobásy a  hlavne pečienka. Hydina sa v tento čas nekonzumovala a vďaka vyhláseniu pôstu pribudla na  štedrovečerný stôl ryba ktorej šupiny mali symbolizovať mince a teda blahobyt podobne ako  u predkresťanského zlatého prasaťa.

Pravdaže vzhľadom na to, že obdobie  zimného slnovratu  bolo obdobím zabíjačiek a teda dostatku mäsa, jeho konzumácia bola nakoniec iba posunutá a cirkev dosiahla len to, o čom svedčí aj staré príslovie: „Kto sa vydrží po celý deň postiť, večer uvidí zlaté prasiatko.“

Toto zlaté prasa však nebolo len odrazom svetla  lampy na stene, od zrkadla ktorým pre potešenie detí hýbala gazdiná, ale boli to mäsité pokrmy, ktoré aj naďalej patrili na štedrovečerný stôl. Ale aby bolo všetko s kostolným poriadkom, smeli sa konzumovať až po polnoci. Niekde však, tam kde počas dňa bol dodržiavaný prísny pôst sa mäsité pokrmy smeli jesť už po vyjdení prvej hviezdy, čo označovalo začiatok samotnej večere. A tak povestné zlaté prasiatko čoby predkresťanský symbol blahobytu a dostatku, sa zakorenil ešte viac v Slovanskej tradícii. 

Treba však poznamenať, že pre symbolické naplnenie významu oslavnej hostiny a to či slnovratnej, kračúnovskej alebo vianočnej  nebolo ani tak dôležité druh a rôznorodosť pokrmov, ako to aby v tento posvätný deň neostal nikto v zime o hlade, smäde a určite nie sám.

V  sviatočný Dohviezdny deň museli byť ukončené všetky prípravy ešte pred východom slnka.

Existovala povera, že ak gazdiná pečie ešte na poludnie, príde k nej démon v podobe bučiaceho býka, pred ktorým sa zachráni len tak, že mu upečie bochník chleba. Napriek obradnému príkazu ukončiť prípravné práce do poludnia, nesmela gazdiná nič zanedbať,  veď zle vykysnutý a padnutý chlieb predznamenával úpadok rodiny a hospodárstva.

            Na základe skutočnosti, že skoro všetky obrady týchto dní boli symbolikou zrodu  nového cyklu bolo častou obyčajou začať v tento čas používať nové náradie a to či v kuchyni na pečenie a varenie ale taktiež nové metly či vidly pri očiste príbytkov a stajní.

Ráno sa zvyčajne začínalo obradným umytím vodou spolu s mincami aby sa zabezpečil ich dostatok po celý nasledujúci rok. Počas dňa bolo potrebné vykonať mnoho obradných činností. Do studní sa v tento deň zvyčajne hádzal orech, kúsok chleba a soľ prípadne strúčok cesnaku v presvedčení zabezpečenia dostatku pitnej vody počas celého roka.

Vyčistenie pecí a založenie nového ohňa taktiež patrilo k ranným rituálom tohto sviatočného dňa. Oheň sa nesmel rozdúchavať z uhlíkov zachovaných z noci, ako v sa to robievalo v bežný deň a taktiež sa oheň  v tento deň nesmel požičiavať medzi susedmi, čo bolo taktiež bežné ak oheň cez noc vyhasol. Pravdaže často to bola dobrá zámienka na krátku susedskú návštevu.

Bol to aj čas, kedy sa  so sekerou hrozilo nerodiacim ovocným stromom, že ak znovu nezarodia budú vyťaté. Vyťatie ovocného stromu totižto bolo poverovo zakázané a kto tak učinil do roka  mal umrieť. Avšak ak ani po Kračúnovských hrozbách a obradoch strom nezarodil smel byť beztrestne vyrúbaný.

Mnohé obrady mali zabezpečiť úrodnosť polí a ovocných stromov napríklad obsypaním popolom z pece na ktorom boli pripravované pokrmy pre štedrú večeru či potieraním  zvyškami z cesta použitého na štedrovečerné pečivo. Na základe viery v čarodejnú moc  cesta určeného na štedrovečerné pečivo či samotného pečiva sa ich zvyšky obradne využívali a to či pri očistení rúk v kuríne alebo lámaním chleba nad dobytkom.

Taktiež hydine a statku bolo venovaná patričná pozornosť spojená s rôznymi obradmi a rituálmi, ktoré mali zabezpečiť dostatok vajec, mlieka, ale aj ich zdravie a reprodukciu.  Okrem poverových úkonov pred večerou aj po večery, všetky zvieratá hospodárstva dostali niečo z posvätných pokrmov štedrovečerného stola a pravdaže ani  Matka Zem živiteľka  neostala bez obetín. Gazda zvykol z jedného sviatočného chlebíka odkrojiť vršok, vkladal doň po štipke z každého štedrovečerného jedla a po večeri ho slávnostne odniesol na roľu.

Pred večerou ak to nebolo vykonané už počas sviatku Tomáša, gazda priniesol pod stôl pluh, sekeru prípadne iné náradie a opásal nohy stola reťazou. Nad stôl bol zavesený dožinkový veniec z leta. Na stôl sa prestrel sviatočný biely, prípadne červený obrus, pod ktorý sa do rohov stola položili mince a u prostred okrem sviece nechýbala miska v ktorej bol čerstvo vyklíčený jačmeň. Pred tým ako sa na stôl začalo nosiť jedlo, bol často príbytok okiadzaný posvätnými bylinami, prípadne pokropený svätenou vodou. Vzhľadom na dôležitosť tohto dňa sa  k nemu viaže nespočet rôznych obradov, rituálov, pranostík počasia, či poverových zákazov ako napríklad, že od stola počas večere nesmel nikto okrem gazdinej vstať. Rôznosť rituálov bola závislá aj od toho ktorého Slovanského kraja, ale všade sa tento deň spája s veštením priebehu počasia a úrodnosti nasledujúceho roka a aj s veštbou blahobytu  a zdravia. Príkladom takejto veštby by mohlo byť napríklad rozrezanie jablka na  konci slávnostnej večere či kotúľanie posvätného bochníka zeme, púšťanie si orechových lodičiek so sviečkou ale aj pozorovanie plameňa sviečky pri večeri.

Večera mala obsahovať niekoľko druhov jedál a to hlavne jedál z plodín ktoré sa na hospodárstve pestovali. Na stole nemali chýbať cestoviny, polievka zo strukovín, kapustnica s hríbmi a rôzne iné lokálne jedlá. Neodmysliteľnou súčasťou štedrej večere boli opekance s makom alebo orechmi  či sladké lekvárové pirohy. Opekance niekedy volané aj bobaľkami bolo jedlom, ktoré  pravdepodobne vzniklo  zo starých posúchov, ktoré aby sa dali zjesť museli byť namáčané v mlieku a ochutené makom či orechmi.

Dôsledkom vyhlásenia pôstu a  presunu konzumácie mäsa niekedy až po polnoci prípadne na nasledujúci deň, sa na štedrovečerný stôl dostáva aj ryba. Pravdaže na stole nechýbali rôzne pečivo a koláče, no hlavne okrúhly chlieb, cesnak a med. Cesnak sa často zapeká do obradného chleba a veští sa tým zdravie hodujúcich.

Pravdaže všetkým jedlám na sviatočnom stole ako vždy v Slovanskej tradícii kraľoval chlieb a spolu s ním rôzne druhy pečiva a kysnutých koláčov, pleteniek, plnených rožkov, medovníkov či štedrákov, tvarožníkov, syrovníkov , makovníkov a buchiet. Bolo to aj pečivo „roháče“ v podobe rôznych domácich zvierat a hlavne rožného statku ktoré mali často rituálny význam. Ďalším druhom z veľkého množstva rôzneho pečiva bolo pečivo v podobe vtáka,  volané „kačicou“, v ktorom bola často zapečená drobná minca ktorá vždy potešila koledníka kačicou obdareného. Všetko napečené pečivo slúžilo nie len pre štedrovečerný stôl a nasýtenie rodiny, prípadne koledníkov, ale nezabúdalo sa ani  na chorých a žobrákov.

Dnes po večery zaznie zvonec a deti si utekajú nájsť darčeky pod stromček aj v minulosti sa v tomto období ľudia vzájomne obdarovávali, no hlavne obdarovávali koledníkov, ktorí prichádzali po štedrej večeri z vinšom. Tiež okrem návštevy svätohája, neskôr pravdaže kostola bolo zvykom sa vzájomne navštevovať so želaním zdravia, šťastia a dostatku.

Štedrá večera sa mohla začínala východom prvej hviezdy, kedy gazda zapálil sviecu uprostred stola. Nasledovala spoločná modlitba, po ktorej gazdiná medom na čelo požehnala prítomných a gazda všetkých obsypal obilím so želaním zdravia a dostatku. K začiatku večere neodmysliteľne patril radostník – pohárik hriatej medoviny či pálenky.

Nasledoval pôvodne dožinkový obrad, kedy gazda vzal  chleba zakryjúc si ním tvár s otázkou či ho prítomný vidia po ich odpovedi im na to gazda povedal:

                            „Nech budúci rok je tak hojný, že ma  cez neho neuvidíte."

 

                
TOPlist